Vodstvo Belianskych Tatier a Ždiaru

Všetky vodné toky Belianskych Tatier ako aj Ždiaru spádujú do úmoria Baltského mora. Stekajú zo štítov Belianskych Tatier a cestu si razia ich dolinami.

Keďže jedinečnosť Belianskych Tatier spočíva najmä v ich vápencovom zložení, čím sa odlišujú od Vysokých Tatier, dažďová voda stekajúca zo štítov do podzemia rozpúšťa vápenec a vytvára mnohé krasové útvary, k tým podzemným tu patria najmä jaskyne. Jedinou sprístupnenou jaskyňou v Belianskych Tatrách je Belianska jaskyňa v Tatranskej Kotline. Avšak podzemie Belianskych Tatier skrýva až približne 100 ďalších jaskýň, ktoré však zatiaľ nie sú sprístupnené verejnosti.

Zaujímavosťou vodstva Belianskych Tatier je, že sa tu nenachádzajú žiadne plesá, na rozdiel od Tatier Vysokých, ktoré sú plné plies.

Najmohutnejším aj najdlhším tokom obce Ždiar je rieka Biela.

Podobne ako iné toky v obci, steká zo štítov Belianskych Tatier, ďalej preteká dolinou medzi najdominantnejšími vrcholmi Ždiarska vidla a Havran (vpravo hore).

Ďalej preteká cez oblasť Strednice a priberá mnohé ďalšie, najmä pravostranné prítoky z masívu Belianskych Tatier. Vody rieky Biela sú tiež loveckým revírom.

Ďalším významnejším tokom je Ždiarsky potok, okolo ktorého sa koncentruje horná časť osídlenia obce Ždiar, tvorí teda jej pomyselnú os.

Tečie geomorfologickým celkom Podtatranská kotlina, konkrétne jej podcelkom Ždiarska brázda. Napokon ústi do rieky Biela a vytvára tak jej ľavostranný prítok.

Menu