História obce

Legenda o obci hovorí, že v lesoch v širokej Doline potoka Biela pod Belianskymi Tatrami pálili ľudia z okolitých dedín drevené uhlie. Jeden z uhliarov si postavil malú chalúpku a jediné okno na drevenici bolo obrátené na tú stranu, z ktorej do izby v noci svietilo svetlo „Zorničky“. Ľuďom, ktorým učarovalo tatranské prostredie si postavili dreveničky vedľa uhliara a svoju osadu pomenovali „Zor“ – Ždiar.

Prvá písomná zmienka o obci Ždiar je z roku 1590. Vznik obce sa predpokladá na začiatok druhej polovice 16. storočia. Zakladateľom bol František Lužinský, kastelán zemepánov Horvátovcov, ktorí boli najväčšími feudálmi na severnom Spiši.

V listinách z roku 1628 a 1629, v súvislosti s panstvom Pavla Rákociho, už Ždiar nazývali obcou – possessiones. Obyvatelia sa zaoberali drevorubačstvom, uhliarstvom a pastierstvom.

So zakladaním lazových osád je spojené nové rozdelenie pozemkov, kde chotár bol rozdelený na rovnaké diely na tzv. zárubky podľa počtu osadníkov a osadník si mohol postaviť dom iba na svojom laze. Podľa ústnej tradície sa prví osadníci usadili v Bachledovej doline a nové osady vznikli na Antošovskom vrchu, v Pavlovskej doline, Blaščackej doline, Bartušovskej doline a na Slodičovskom vrchu.

Obec Ždiar patrí medzi klenoty Slovenska, je rázovitou podtatranskou obcou so svojimi typickými tradíciami, zvyklosťami, folklórom a kultúrou s vyše 1300 obyvateľmi. Je špecifická ľudovou architektúrou, goralským osídlením a typickou goralskou monoštruktúrou. Jej celé priľahlé územie je začlenené do chráneného územia TANAP-u, prírodnej rezervácie Goliasová, prírodnej rezervácie Belianske Tatry, UNESCA a PRĽA. V celej oblasti je výskyt ohrozených druhov flóry a fauny. Kataster je súčasťou národnej ekologickej siete NECONET.

Kultúrno-historické zaujímavosti a prírodné krásy sú prednosťami tejto podtatranskej oblasti. Je vyhľadávanou lokalitou pre turistiku a oddych našimi aj zahraničnými návštevníkmi vďaka prírodnej scenérii a pohostinnosti Ždiarčanov.