Zastavenie 2 – Lanovka na prevoz dreva

Lanovka na prevoz dreva

Zamerajte sa na ten záhadný betónový panel pred Vami. Napadá Vám, čo by to mohlo byť?
Po Ždiari je takýchto panelov roztrúsených viac, dokonca presne lemujú trasu týmto náučným chodníkom.

Na týchto pilieroch v minulosti stáli stĺpy lanovej dráhy na prevoz dreva, ktorú tu vybudovala česká drevospracujúca veľkofirma J. Ph. Glesinger. Lanovka sa vo svojej najväčšej dĺžke tiahla od obce Podspády, cez Ždiar po Lendak a Ždiarčania ju nazývali Šodronka. Šodronka bola jedinou lanovkou na prevoz dreva spoločnosti J. Ph. Glesinger na Slovensku, a teda celoslovenským, ale aj európskym unikátom tohto projektu.

Drevo sa v tejto oblasti ťažilo vo veľkom, na úseku z Podspádov do Ždiaru sa denne zvážalo až okolo 200 m3 dreva. Vyťažené drevo sa v Lendaku prekladalo na lesnú železnicu, ktorá sa tiahla do Spišskej Belej. Odtiaľ sa vozilo do drevospracujúcich prevádzok v Poprade a Kežmarku, ale putovalo aj do zahraničia.

Projekt definitívne skončil, keď Československá republika tieto pozemky odkúpila, a tak firma J. Ph. Glesinger ukončila ťažbu dreva na tomto území. Z celého „tatranského“ projektu najdlhšie vydržala práve lanovka z Podspádov do Ždiaru, jej prevádzka bola zastavená v roku 1943.

Zaujímavosti o lanovke na prevoz dreva

Na týchto pilieroch v minulosti stáli stĺpy lanovej dráhy na prevoz dreva, ktorá sa vo svojej najväčšej dĺžke tiahla od obce Podspády, cez Ždiar po Lendak a Ždiarania ju nazývali Šodronka. Ďalej, z Lendaku do Spišskej Belej sa tiahla už lesná železnica. Takéto lesné železnice si razili cestu severom Slovenska a mala ich na svedomí drevospracujúca veľkofirma J. Ph. Glesinger, ktorá síce sídlila v Česku, ale prenikla aj na Slovensko a v roku 1890 začala zakladať svoje prevádzky po Spiši. Lanovka z Podspádov cez Ždiar do Lendaku bola jedinou lanovkou na prevoz dreva spoločnosti J. Ph. Glesinger na Slovensku, a teda celoslovenským, ale aj európskym unikátom tohto projektu.

Ako prvý bol vybudovaný úsek lesnej železnice zo Spišskej Belej po lesy za Lendakom. V roku 1916 uzavrela firma J. Ph. Glesinger zmluvu s kniežaťom Hohenlohe, ktorý vlastnil rozsiahle lesy na území Podspádov a Tatranskej Javoriny. Začalo sa teda s výstavbou lesnej železnice zo Spišskej Belej po lendacké lesy, ktorá bola definitívne skolaudovaná v roku 1921 v dĺžke 14,1 km. V roku 1922 bola vystavaná už spomínaná lanová dráha tiahnuca sa z Lendaku do Ždiaru, niekoľko mesiacov na to aj časť zo Ždiaru do Podspádov. Drevo sa v tejto oblasti ťažilo naozaj vo veľkom, úsek medzi Lendakom a Ždiarom denne zvážal okolo 150 m3 dreva, neskôr na novšom úseku z Podspádov do Ždiaru to bolo až 200 m3 dreva. Pri Lendaku bolo výkladisko, kde sa drevo prekladalo na úzkorozchodnú lesnú železnicu smerujúcu do manipulačného závodu v Spišskej Belej. Odtiaľ sa drevo vozilo tradičnou železnicou s normálnym rozchodom do ďalších Glesingerových prevádzok v Poprade a v Kežmarku, ale aj do zahraničia.

Tento projekt však definitívne skončil, keď malo panstvo kniežaťa Hohenlohe (ktorý už v tom čase nežil) veľké dlhy voči Československej republike, ktorá v rámci vyrovnania dlhov odkúpila od panstva ich majetky. Následne štát zrušil zmluvu s firmou J. PH. Glesinger, ktorá v roku 1934 skončila s ťažbou dreva na tomto území. Lesná železnica bola rozobratá a premiestnená na Biely Váh. Najdlhšie vydržala práve lanovka z Podspádov do Ždiaru, jej prevádzka bola zastavená v roku 1943.

A aký je názor niektorých pamätníkov na „Šodronku“? Bol to vraj technický unikát tej doby, avšak je dobré, že bol projekt zastavený, pretože nádherné ždiarske lesy by takýmto štýlom zaiste veľmi rýchlo zmizli.

Zaujímavosťou súčasného lesníctva v Ždiari je, že nielen v minulosti, ale aj dnes sa tu ešte ťaží pomocou koní, čo je v dnešnej dobe veľmi cenný postup, pretože je šetrný voči životnému prostrediu. Tradícia sa teda zachovala, jej význam ale vôbec nezomrel, práve v dnešnej, mechanikou zaťažovanej dobe, je priam potrebný. Možno to, čo moderný svet potrebuje, je práve inšpirácia minulosťou.