Vznik obce Ždiar

Historicky sa Ždiar začal osídľovať, keď barón Juraj Horváth z Plavča odkúpil toto územie a kvôli zisku z daní nútil prichádzajúcich osadníkov ku poľnohospodárskej činnosti.

Keďže v tomto období bolo územie Ždiaru pokryté hustými lesmi, museli si obyvatelia najprv les vyklčovať, vypáliť – „žiariť“, z čoho vznikol názov Ždiar.

Avšak vznik Ždiaru je opradený aj rôznymi legendami

Do hustých lesov v Širokej doline potoka Biela pod Belianskymi Tatrami kedysi chodievali ľudia z blízkych dedín páliť drevené uhlie. Jeden z uhliarov si postavil uprostred lesa malú chalupu.

Jediné okno drevenice bolo obrátené na tú stranu, z ktorej do izby v noci svietilo jasné svetlo zorničky.

Okolo uhliarovej chalupy vyrástli ďalšie drevenice, a keďže aj ich obyvateľom učarovala táto jasná hviezda, pomenovali podľa nej svoju osadu „Zor“ – Ždiar.

 

Istý poľský čert sa vybral na zboj do Liptovskej stolice. S ťažkou korisťou sa vracal cez Železnú bránu vo východných Tatrách.

Na ostrých vápencových skalách Belianskych Tatier sa mu obrovské nabité vrece prederavilo a keď zostúpil Suchovodskou dolinou a bežal s lupom cez Kotlinu, vypadlo mu z deravého vreca množstvo drevených chalúpok, ktoré ostali stáť po oboch krajoch cesty, ďaleko jedna od druhej.

Keď sa za jasného počasia pozriete z vrchu Tokáreň (cieľa tohto chodníka) dolu na Ždiar, uvidíte roztrúsené malebné drevenice zdobiace dolinu, tak ako ich stratil utekajúci čert.

Je teda už na Vás, ktorej alternatíve vzniku osídlenia a názvu obce Ždiar budete veriť.