Turistika v okolí Tatranskej Javoriny

Turistické výlety v severnej časti Tatier sa líšia od klasických túr na juhu pohoria. Do málo navštevovaných severných dolín vchádzajú turisti,ktorí v nich hľadajú majestátne ticho a pokoj. Na druhej strane sa im vyhýbajú turisti, ktorí neobľubujú zdĺhavé výstupy do vysokohorského prostredia.

To platí aj o Javorovej doline. Zeleno značený chodník opúšťa Tatranskú Javorinu a stúpa dlhou ľadovcovou dolinou v dĺžke 12,5 km až do jej záveru. Chodník vedie väčšinou lesom, ojedinele poľany na trase poskytujú pekné výhľady na skupinu Ľadového štítu (2 627 m) na hlavnom tatranskom hrebeni.

Na západnej strane doliny sa rozkladá masívna rázsocha Širokej (2 210 m). Vo vápencoch, ktoré sú vo Vysokých Tatrách zriedkavo sa vyskytujúou horninou, sa nachádza niekoľko krasových jaskýň. Pri vstupe do kosodreviny sa objavia mohutné severné steny Javorového štítu.

Chodník stúpa cez prah na terasu Žabieho Javorového plesa vo výške 1 886 m. Pleso je s rozlohou 1,67 ha najväčšie a s hĺbkou 16 m najhlbšie spomedzi jedenástich jazier v Javorovej doline.

Najnáročnejší je záverečný úsek výstupu do Sedielka (2 372 m). Chodník strmo stúpa serpentínami až do najvyššie ležiaceho turisticky prístupneho sedla v Tatrách, za ktorým leží Malá Studená dolina. Zo Sedielka majú turisti možnosť vrátiť sa po rovnakej trase do Tatranskej Javoriny (cca 4 hodiny) alebo pokračovať okolo Téryho chaty na Hrebienok (3 hodiny) a úspešne zavŕšiť prechod Vysokými Tatrami v priečnom smere.

Turisticky obľúbený je výlet do doliny Zadné Meďodoly. Trasa sleduje starý pašerácky chodník, po ktorom pašeráci prevážali tovar medzi Poľskom a Uhorskom. Túto cestu si vybrali preto, lebo prechod cez Kopské sedlo predstavuje najľahšie prekonanie hlavného tatranského hrebeňa v jeho východnej časti.

Prvý úsek vedie z Tatranskej Javoriny na Poľanu pod Muráňom po zeleno značenom chodníku. Za chatou Správy TANAP-u odbočuje doľava modro značený chodník vedúci do doliny Zadné Meďodoly. Do doliny sa vstupuje skalnou tiesňavou, ktorá sa nazýva Bránka. Na severe sa dvíha vápencovo- dolomitový hrebeň Belianskych Tatier.

Názov doliny hovorí o tom, že sa v nej v minulosti ťažila meď. Okrem haviarov sem však vystupovali aj pastieri so stádami oviec a hovädzieho dobytka. Výstup do Kopského sedla (1 750 m) umožňuje chodník traverzujúci cez viacero žľabov a rebier zvažujúcich sa z hrebeňa Belianskych i Vysokých Tatier. Za sedlom sa modro značený chodník zvažuje do Doliny Bielych plies a pokračuje dolu Dolinou (kežmarskej) Bielej vody do Tatranských Matliarov.

Zdroj: www.tjavorina.eu