Náučný chodník Belianské lúky

Národná prírodná rezervácia Belianske lúky je známa nielen svojráznymi biotopmi, flórou i faunou, ale aj vďaka tomu, že ide o najväčšie zachované slatinné rašelinisko na Slovensku. Bližšie spoznať krásy tejto lokality umožňuje turisticko-náučný chodník.

Náučný chodník začína pri cyklotrase medzi Spišskou Belou a Tatranskou Kotlinou a preto je zaujímavým spestrením aj pre užívateľov tejto cyklotrasy. Vyznačený okruh s dĺžkou 800 metrov, ktorý lemuje sedem informačných panelov v slovenskom a anglickom jazyku. V jeho závere sa nachádza drevený nadzemný chodník v dĺžke 250 m. Na túto časť chodníka však už bicykle nemajú prístup. Drevený nadzemný chodník tvorí uzavretý okruh a na jeho začiatku je možné si bicykel zaparkovať v drevenom stojane.

Využívanie rašelinísk najmä v posledných dvoch storočiach zapríčinilo, že v strednej Európe sú dnes nenarušené rašeliniská veľmi vzácne a treba ich chrániť. V okolí Spišskej Belej sa v minulosti nachádzalo viacero väčších rašelinísk. Negatívne ich ovplyvnila ťažba rašeliny, ale aj odvodňovanie okolitých pozemkov, ktoré spôsobilo pokles hladiny spodnej vody. Zánik tradičného obhospodarovania lokality – kosenia, zapríčinil  postupné zarastanie drevinami, najmä brezami a vŕbami.

Belianske lúky boli vyhlásené v roku 1983 za maloplošné chránené územie a v súčasnosti majú štatút národnej prírodnej rezervácie. Rozloha chráneného územia je 89,42 ha a platí v ňom 4. stupeň ochrany. Výnimočné prírodné hodnoty lokality boli dôvodom, prečo boli Belianske lúky a okolité zvyšky rašelinísk v roku 2004 zahrnuté do sústavy Natura 2000, čím ochrana lokality nadobudla európsky rozmer. Celková rozloha územia je po rozšírení 105,77 ha.

Na rašelinisku Belianske lúky sa nachádzajú druhy globálne významné a chránené. V rokoch 2007 – 2009 Inštitút DAPHNE v rámci UNDP/GEF projektu v spolupráci s Mestom Spišská Belá realizoval aktivity na obnovu tohto nelesného slatinného rašeliniska. Dnes sa v území opäť extenzívne hospodári (t. j. bez intenzívnych zásahov). Tradičné hospodárenie umožňuje trvalo udržateľné využívanie biodiverzity a tým aj jej ochranu.